Poloha obce

V severnej časti Nízkych Beskýd, v mieste kde sa potok Mirošovec vlieva do rieky Ondavy, leží obec Nižný Mirošov. Výmera jej chotára je 690 hektárov. Nadmorská výška v strede obce je približne 300 metrov, pričom v celom chotári sa pohybuje od 285 do 585 metrov nad morom.

Prvá zmienka o obci

Obec bola pravdepodobne založená začiatkom 15. storočia šoltýsom a usadlíkmi podľa zákupného práva. V tom období pribúdali nové osady na území Makovického panstva Cudarovcov.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1559. V listine, ktorú vydala Spišská kapitula na príkaz kráľa Ferdinanda I. Habsburského, sa uvádza meno lokátora MEREŠO, respektíve MYRESSO. Obec bola v tom čase vo vlastníctve Gašpara Serédyho, ktorý sa stal novým majiteľom panstva Makovica. V polovici 16. storočia vlastnil rozsiahle majetky, ktoré zahŕňali viac ako tisíc port, teda približne tri tisíc usadlostí.

V tom istom roku 1559 sa obec v písomnostiach uvádza aj pod názvom MEROSSO. V roku 1773 sa používal názov NIZNY MIROSSOW. Feudálne poplatky obyvatelia platili už od roku 1567. V tomto období bolo v obci evidovaných 14 poddanských domov, dom šoltýsa, ktorému patril aj mlyn, dom pravoslávneho duchovného a pravoslávna cerkev.

Zemepáni zasahovali do života poddaných, čo malo vplyv aj na náboženské pomery. Pravoslávni Rusíni z Makovického panstva museli už začiatkom 17. storočia prestúpiť na protestantizmus. Neskôr sa viaceré obce, vrátane miestnych veriacich, vrátili ku gréckokatolíckej viere alebo prijali úniu.

Okolo roku 1618 pôsobil v obci kováč, ktorého práca bola pre miestnych gazdov veľmi dôležitá. V roku 1787 mala obec 54 domov a 296 obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci 47 domov a žilo v nich 356 obyvateľov.

Potvrdzovanie písomností

Richtár používal na potvrdzovanie obecných písomností obecné pečatidlo. Najstarší zachovaný odtlačok pochádza zo 14. decembra 1787. Na pečatidle je zobrazená žena kráčajúca po lúke, ktorá nesie v rukách džbány na vodu. Tento motív súvisí s pečaťou susednej obce Vyšný Mirošov, kde je zobrazený muž naberajúci vodu zo studne.

Z kroniky obce

Prvá svetová vojna

Rok 1914 priniesol vypuknutie prvej svetovej vojny. Všetci schopní muži narukovali na front a v obci zostali ženy, deti a starší ľudia, ktorí museli ťažko pracovať na poliach. Ľudia trpeli nedostatkom potravín a mali málo možností zarobiť si peniaze.

Rakúsko uhorská armáda bola postupne zatláčaná ruskými vojskami. Dňa 18. januára 1915 sa boje dotkli aj Nižného Mirošova. Obyvatelia sa ukrývali v pivniciach a okolitých lesoch.

Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918 a 28. októbra 1918 vznikla samostatná Československá republika. Napriek tomu chudoba pretrvávala. Chýbali základné potraviny ako cukor, soľ, petrolej a zápalky.

Ľudia sa venovali poľnohospodárstvu, ale pracovali prevažne tradičnými spôsobmi. Používali pluhy ťahané koňmi alebo kravami a obilie kosili ručne. Museli platiť dane štátu za pôdu.

Medzi najčastejšie jedlá patrilo mlieko, maslo, tvaroh, chlieb, kyslá kapusta, fazuľa a zemiaky. Z pšeničnej múky varili omáčky, pirohy a piekli lokše, adzimky a chlieb. Koláče sa piekli najmä na sviatky. Bežné polievky boli hubová, zemiaková, kapustová, hrachová a fazuľová. Mäso sa jedlo najmä počas Vianoc a Veľkej noci. Najčastejšie to bolo hovädzie a baranie, menej bravčové a hydinové, pretože tieto zvieratá sa skôr predávali.

Obliekanie ľudí

Ženy nosili dve sukne, spodnú z domáceho plátna a vrchnú z továrenského materiálu. Na nej mali zásteru, nazývanú šurc. Na hlave nosili šatku, chustku, vydaté ženy aj čepiec.

Muži nosili ručne šité oblečenie z domáceho plátna. V lete mali na hlave klobúky, krisaky, v zime baranice. Počas zimy nosili muži aj ženy kožuchy z ovčej kože.

Druhá svetová vojna

Po napadnutí Poľska 1. septembra 1939 prechádzalo cez obec veľa nemeckých vojakov a vojenskej techniky. Na front odišlo 12 miestnych občanov.

Dňa 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. Slovenská armáda bola rozpustená a vojaci prechádzali aj cez Nižný Mirošov. Obyvatelia im poskytovali potraviny a vymieňali vojenské oblečenie za civilné.

Medzi Nižným Mirošovom a Vyšným Orlíkom došlo k stretu medzi nemeckými vojakmi a približne 200 slovenskými vojakmi, ktorí odmietli odovzdať zbrane.

Dňa 24. novembra 1944 bola vyhlásená evakuácia obce. Obyvatelia museli opustiť svoje domovy a presťahovať sa do okolitých obcí, najmä do Jedlinky, Lukovej, Bardejovskej Zábavy, Richvaldu a Andrejovej.

Dňa 19. januára 1945 oslobodili obec jednotky 1. československého armádneho zboru pod vedením generála Ludvíka Svobodu.

Povojnové obdobie po roku 1945

Po skončení druhej svetovej vojny prešla obec Nižný Mirošov obdobím obnovy a postupnej stabilizácie.

Obec bola v roku 1944 výrazne poškodená bojmi spojenými s prechodom frontu cez Dukliansky priesmyk. Mnohé domy, hospodárske budovy aj obecná infraštruktúra utrpeli značné škody, preto prvé povojnové roky boli venované opravám a rekonštrukcii.

Gréckokatolícky kostol svätého Michala archanjela z roku 1926 prešiel po vojne viacerými úpravami a opravami.

V päťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia sa postupne zlepšovala infraštruktúra v celom okrese Svidník. Budovali sa cesty, verejné budovy a služby, čo malo vplyv aj na život v Nižnom Mirošove. Mnohí obyvatelia pracovali nielen v poľnohospodárstve, ale aj v priemyselných podnikoch v širšom regióne.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zostali hlavnými zdrojmi obživy miestnych ľudí.

Obdobie po roku 1989 a súčasnosť

Po roku 1989 priniesli spoločenské zmeny nové podmienky pre život v obci. Poľnohospodárske družstvo postupne stratilo svoj význam a časť obyvateľov začala pracovať v službách, menších firmách alebo dochádzať za prácou do miest.

V nasledujúcich desaťročiach prešla obec modernizáciou. Opravovali sa miestne cesty, verejné priestory a obecné budovy. Zlepšila sa dostupnosť internetu, technické vybavenie domácností a dopravné spojenie s okolitými obcami a mestami.

V súčasnosti je Nižný Mirošov pokojnou vidieckou obcou, ktorá si zachováva svoj tradičný charakter, kultúrne zvyky a duchovný život. Obyvatelia sa starajú o miestne pamiatky, udržiavajú obecné prostredie a podporujú komunitné aktivity, ktoré posilňujú spolupatričnosť v dedine.