V severnej časti Nízkych Beskýd, v sútoku potoka Mirošovec s riekou Ondavou, leží dedinka Nižný Mirošov. Výmera chotára je 690 hektárov, nadmorská výška 300 m v strede obce, 285 -585 m v chotári. 

Prvá zmienka o obci 

Registrovaná osada strednej veľkosti bola pravdepodobne založená šoltýsom a usadlíkmi podľa zákupného práva na začiatku 15. storočia. Vtedy pribúdali nové nezdanené osady na území Makovického panstva Cudarovcov. Najstaršia písomná správa o existencii obce je v listine z roku 1559, kde z poverenia kráľa Ferdinanda I. Habsburgského Spišská Kapitula uviedla meno lokátora - osoby uskutočnujúcej stredoveké osídlenie - MEREŠO, resp. MYRESSO - bola vo vlastníctve Gašpara Serédyho, ktorý bol novým majiteom panstva Makovica. Gašpar Serédy v polovici 16. storočia nadobudol veľké majetky vyše 1000 port - približne 3000 usadlostí. V listine - v súpise dedín sa Nižný Mirošov uvádza aj pod názvom MEROSSO (1559). V roku 1773 NIZNY MIROSSOW. Feudálne poplatky platili Nižnomirošovčania už od roku 1567. V tomto období bolo evidovaných 14 poddanských domov, dom šoltýsa - patril mu mlyn, dom parafiálneho správcu farnosti - pravoslavného duchovného a pravoslávna cerkev. Zemepáni zasahovali do súkromného života nevolníkov - poddaných a tak pravoslávny Rusíni Makovického panstva už začiatkom 17. storočia museli prestúpiť na protestantizmus. V ďalšom období 19 obecných protestantských komunít prestúpilo na gréckokatolícku vieru alebo na ambivalentnú úniu.

       V osade okolo roku 1618 pracoval kováč, jeho práce ocenili hlavne vtedajší gazdovia. V roku 1787 v obci už bolo 54 domov a 296 obyvateľov. V roku 1828 bolo 47 domov a v nich žilo 356 obyvateľov. 

Potvrdzovanie písomností 

      Richtár na potvrdzovanie obecných písomností používal obecné pečatidlo. Jeho najstarší odtlačok sa zachoval na písomnosti zo 14. decembra 1787. Na obecnom pečatidle v pečatnom poli neznámy rytec vyobrazil na pažiti kráčajúcu ženu nesúcu v rukách džbány na vodu. Tento motív má priamu súvislosť s motívom pečate susednej obce Vyšný Mirošov, v ktorej je vyobrazený muž naberajúci vodu zo studne.

Z kroniky obce

          Rok 1914 - vypuknutie prvej svetovej vojny všetci muži narukovali na front, doma zostali ženy, deti a starší ľudia, ťažko pracujúci na poliach. Ľudia trpeli hladom a nemali možnosť sa zamestnať a zarobiť si peniaze. Rakúsko-uhorská armáda bola porazená ruskými vojskami a ustupovala, 18. januára 1915 boje zasiahli aj obec Nižný MIrošov. Občania sa ukrývali v pivniciach a okolitých lesoch.

 Prvá svetová vojna skončila 11. novembra 1918 a 28. októbra 1918 bola vyhlásená samostatná ČSR. Chudoba však pokračovala naďalej. Ľudia mali nedostatok potravín, chýbal  cukor, soľ, petrolej a zápalky. Ľudia pracovali na poliach, súkromne roľníčili avšak zastaralým spôsobom. Používali pluhy, ktoré ťahali zvieratá - kone a kravy. Obilie kosili ručne. Daň - porcia musela byť zaplatená štátu za roľu.  Najčastejšie jedlá, ktoré občania jedli v tomto období bolo kravské mlieko - maslo, tvaroh, chlieb, kyslá kapusta, fazuľa, zemiaky. Z pšeničnej múky varili omáčky, pirohy a piekli lokše- adzimky a chlieb. Koláče piekli iba na rôzne sviatky. Najbežnejšie polievky boli: hubová, zemiaková, kapustová, hrachová a fazuľová. Mäsité jedlá varievali iba na veľké sviatky, Vianoce a Veľkú noc. Máso bolo hovädzie, baranie a menej bravčové a hydinové, lebo to predávali, aby získali peniaze. 

Obliekanie ľudí

V minulosti ženy nosili po dve sukne- spodnú z domáceho plátna a vrchnú z továrenského plátna a na ňu si obliekali zásteru - šurc. Na hlavách nosili šatku - chustku, ktorá bola ušitá z továrenského plátna. Vydaté ženy nosili čepiec. Muži nosili oblečenie ušité ručne z domáceho plátna. Na hlavách v lete nosili klobúky - krisaky, v zime baranice. V zimnom období muži aj ženy nosili kožuchy ušité z ovčej kože. Dobové fotografie k obliekaniu ľudí sú k nahliadnutiu v fotogalérii- História obce.

 Vojnové roky

Po napadnutí Poľska 1.septembra 1939 cez obec Nižný Mirošov prechádzalo veľa nemeckých vojakov .a vojenskej techniky. Z obce odišlo na front 12 občanov. 29. augusta vypuklo SNP. Slovenská armáda bola rozpustená a vojaci prechádzali aj cez obec. Miestni obyvatelia im dávali potraviny a vymieňali vojenské šaty za civilné. Nemecké vojská odzbrojovali slovenských vojakov. Medzi obcou a susedným Vyšným Orlíkom asi 200 slovenských vojakov odmietlo odovzdať zbrane a došlo k boju. 24.11.1944 bola vyhlásená evakuácia a dedinčania museli opustiť svoje domovy. Museli si zobrať najnutnejšie veci a odísť do určených obcí - Jedlinka, Luková, Bardejovska Zábava, Richvald a Andrejova. 19. januára 1945 vojská 1. československého armádneho zboru pod vedením generála Ludvíka Svobodu oslobodili obec Nižný Mirošov. 

Povojnové roky